Foto: Lula. V kaviarni v L. Mikuláši. Daždivý deň minulého leta. 2020 je graficky aj numerologicky sľubný. Dve dvojky, dvojitá spolupráca. Lucia (Živé kvety) dala v pesničke tento prísľub do politického kontextu slovenského: Dvetisícdvadsať...
From Apathy to Empathy
Getting a cup of coffee from a young woman in a café near the Presidential Garden. She has a tattoo under the hollow of her...
Čítaj ďalej
Zima. Ticho
Popukané pery, zimou alebo nepovedaným? Odvaha k zraniteľnosti. Zima je ticho, čaká na tvoj hlas. Stačí šepot? Stačí. Pery sa...
Čítaj ďalej
Svätá zem
foto @Šárka Antošová Stál vysoko nad údolím a díval sa na neznámu krajinu, na suché korytá riek brázdiace kamennú zem takmer...
Čítaj ďalej
Joint
Cigareta. Alebo joint. Chvíľa na ešte jeden hlt vína so Céline Dion. Nepočúvam ju takmer nikdy, a predsa, je to verš...
Čítaj ďalej
Béčkové mestá
Niektoré mestá, ako niektorí ľudia, sa chcú krášliť. Vyzerať. Nič proti tomu. Wake up and make up, je heslo mojej dcéry...
Čítaj ďalej 
Picture: Sunday afternoon at friends. The painting has been traded for pictures. A strategic spot to observe the company. Curious always, exploring whatever comes across. On the way to the friend´s house in the canal area of Brussels on Sunday...
Obrázok je spoločné dielo s Lulou. Dali sme si dnes spolu podvečernú jogu. Ďalšie inšpirácie uvedené pod článkom. Sedeli sme v A.H.A., v malom divadle v meste neďaleko pyramídy, na konci Fazuľovej ulice v Bratislave. Moje obľúbené...
O existencii takýchto dedín a mestečiek som predtým nemala ani potuchy. Sú na Západe, na juh od Bruselu, na ceste do Francúzska, a pritom na mňa pôsobia zabudnutejšie a neskutočnejšie ako dediny v horských údoliach na Slovensku. Domy...
(Photo courtesy to Lula) An ordinary Wednesday The first call in the morning I take is from an elderly lady who wants to talk to the consulate. She lost her son, a sailor, many years ago in Belgium. His body was found without the head two...
Foto: Lula Najobľúbenejšie hodiny jogy sú tie, na ktoré prídem na neistých nohách, s tisícimi bláznivo poletujúcimi motýľmi v bruchu, ktoré akoby sa nevedeli dosť von, na svetlo a vzduch, akoby dokázali len to jediné – búšiť do stien...